Irán a Rusko nastražili v Palestíne pascu na Západ
Pepe Escobar - The Cradle: Rusko-iránske strategické partnerstvo - s Čínou v úzadí - kladie na západoázijského hegemóna rafinovanú pascu Sun Tzu.
Pepe Escobar, The Cradle, 27.10. 2023
Okrem Izraela neexistuje na svete subjekt, ktorý by bol schopný v tak krátkom okamihu odvrátiť pozornosť od veľkolepého debaklu Západu na Ukrajine.
Vojnoví štváči na čele zahraničnej politiky USA, ktorí nie sú práve bismarckovskými stálicami, sa domnievajú, že ak je projekt Ukrajina neuskutočniteľný, projekt konečného riešenia v Palestíne by mohol byť naopak hračkou - etnické čistky.
Pravdepodobnejší je však scenár, že Irán-Rusko - a nová "Os zla" - Rusko-Čína-Irán majú na to, aby zatiahli hegemóna do druhého marazmu. Ide o to, aby sa využil nezvládnutý diskurz nepriateľa na jeho vyvedenie z rovnováhy a dezorientáciu do bezmocnosti.
Zbožné želanie Bieleho domu, že večné vojny na Ukrajine a v Izraeli sú vpísané do toho istého vznešeného projektu "demokracie" a sú nevyhnutné pre národné záujmy USA, už zlyhalo, a to dokonca aj v americkej verejnej mienke.
To však nebráni výkrikom a šumom pozdĺž Beltway, ktoré odhaľujú, že americkí neokonzervatívci spriaznení s Izraelom stupňujú tempo s cieľom vyprovokovať Irán - prostredníctvom príslovečnej falošnej vlajky, ktorá by viedla k americkému útoku. Tento armagedonský scenár dokonale zapadá do biblickej psychopatie izraelského premiéra Benjamina Netanjahua.
Vazali by boli nútení pokorne sa podriadiť. Hlavy štátov NATO sa ponáhľali na návštevu Izraela, aby Tel Avivu prejavili svoju bezpodmienečnú podporu - vrátane gréckeho Kyriakosa Mitsotakisa, talianskej Giorgie Meloniovej, britského Riša Sunaka, nemeckého Olafa Scholza, francúzskeho Emmanuela Macrona a senilného nájomníka Bieleho domu.
Arabská pomsta za "storočie poníženia"
Libanonské hnutie odporu Hizballáh zatiaľ prejavilo mimoriadnu zdržanlivosť a nechytilo sa do žiadnej návnady. Hizballáh podporuje palestínsky odboj ako celok - a ešte pred niekoľkými rokmi mal vážne problémy s Hamasom, s ktorým sa stretol v Sýrii. Mimochodom, Hamas je síce čiastočne financovaný Iránom, ale nie je riadený Iránom. Akokoľvek Teherán podporuje palestínsku vec, palestínske odbojové skupiny prijímajú vlastné rozhodnutia.
Veľkou novinkou je, že všetky tieto problémy sa teraz rozplývajú. Hamas aj Palestínsky islamský džihád (PIJ) tento týždeň odcestovali do Libanonu, aby osobne navštívili generálneho tajomníka Hizballáhu Hasana Nasralláha. To svedčí o jednote cieľov alebo o tom, čo sa v rámci Osi odporu v regióne nazýva "jednota frontov".
Ešte prekvapujúcejšia bola návšteva Hamasu v Moskve tento týždeň, ktorú Izrael privítal s bezmocným hnevom. Delegáciu Hamasu viedol člen politbyra Abu Marzouk. Námestník iránskeho ministra zahraničných vecí Ali Bagheri pricestoval špeciálne z Teheránu a stretol sa s dvoma najvyššími námestníkmi ruského ministra zahraničných vecí Lavrova, Sergejom Rjabkovom a Michailom Galuzinom.
To znamená, že Hamas, Irán a Rusko rokujú za jedným stolom.
Hamas vyzval milióny Palestínčanov v diaspóre, ako aj celý arabský svet a všetky krajiny islamu, aby sa zjednotili. Pomaly, ale isto sa črtá vzorec: mohol by sa arabský svet - a veľké oblasti islamu - výrazne zjednotiť, aby pomstil svoje "storočie poníženia", podobne ako to urobili Číňania po druhej svetovej vojne s Mao Ce-tungom a Deng Siao-pchingom?
Peking prostredníctvom svojej sofistikovanej diplomacie určite naznačuje túto možnosť kľúčovým hráčom, a to ešte pred prelomovým iránsko-saudským zblížením, ktoré začiatkom tohto roka sprostredkovali Rusko a Čína.
To samo o sebe nezabráni večnej neokonzervatívnej posadnutosti USA bombardovaním kritickej infraštruktúry v Iráne. Títo neokonzervatívci, ktorí - pokiaľ ide o vojenskú vedu - majú hodnotu menšiu ako nula, ignorujú, ako by iránska odveta zasiahla každú jednu základňu USA v Iraku a Sýrii, pričom Perzský záliv je otvorený prípad.
Brilantný ruský vojenský analytik Andrej Marťanov ukázal, čo by sa mohlo stať s tými drahými americkými železnými loďami vo východnom Stredomorí v prípade útoku na Irán, ktorým sa Izrael vyhráža.
Okrem toho sa v severnej Sýrii nachádza najmenej 1 000 amerických vojakov, ktorí kradnú ropu tejto krajiny. Tí by sa tiež stali okamžitým cieľom.
Ali Fadavi, zástupca vrchného veliteľa IRGC, prešiel priamo k veci: "Máme technológie vo vojenskej oblasti, o ktorých nikto nevie, a Američania ich spoznajú, keď ich použijeme."
Iránske hypersonické rakety Fattah - príbuzné rakiet Kinžal a DF-27 - sa pohybujú rýchlosťou Mach 15 a sú schopné dosiahnuť akýkoľvek cieľ v Izraeli za 400 sekúnd.
K tomu sa pridáva sofistikovaný ruský elektronický boj (EW). Ako sa potvrdilo pred šiestimi mesiacmi v Moskve, pokiaľ ide o vojenské prepojenie, Iránci povedali Rusom pri jednom stole: "Čokoľvek potrebujete, stačí požiadať". To isté platí aj naopak, spoločný nepriateľ je jeden.
Všetko sa to týka Hormuzského prielivu
Jadrom rusko-iránskej stratégie je Hormuzský prieliv, cez ktorý prechádza najmenej 20% svetovej ropy (takmer 17 miliónov barelov denne) a 18% skvapalneného zemného plynu (LNG), čo predstavuje najmenej 3,5 miliardy kubických stôp denne.
Irán je schopný v okamihu zablokovať Hormuzský prieliv. Na začiatok by to bol akýsi poetický trest spravodlivosti pre Izrael, ktorý sa snaží nezákonne uchmatnúť všetok zemný plyn v hodnote niekoľkých miliárd dolárov, ktorý bol objavený pri Gaze: to je mimochodom jeden zo základných dôvodov etnickej čistky Palestíny.
Skutočnou vecou však bude zrútenie štruktúry derivátov v hodnote 618 biliónov dolárov, ktorú vytvorila Wall Street, ako to už roky potvrdzujú analytici Goldman Sachs s JP Morgan a nezávislí obchodníci s energiou v Perzskom zálive.
Keď teda dôjde k zúčtovaniu - a to ďaleko za hranicu obrany Palestíny a do scenára totálnej vojny, nielen Rusko-Irán, ale aj kľúčoví hráči v arabskom svete - ktorí sa čoskoro stanú členmi BRICS 11, ako napríklad Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty - majú všetko, čo je potrebné na to, aby kedykoľvek zrútili finančný systém USA.
Ako upozorňuje jeden z vysokých predstaviteľov starej školy Deep State, ktorý teraz podniká v strednej Európe:
"Islamské národy majú ekonomickú výhodu. Môžu vyhodiť do vzduchu medzinárodný finančný systém tým, že odrežú ropu. Nemusia vystreliť ani jeden výstrel. Irán a Saudská Arábia sa spájajú. Na vyriešenie krízy v roku 2008 bolo potrebných 29 biliónov dolárov, ale túto krízu, ak k nej dôjde, by nevyriešilo ani 100 biliónov dolárov fiat nástrojov".
Ako mi povedali obchodníci z Perzského zálivu, jedným z možných scenárov je, že OPEC začne sankcie voči Európe, najprv od Kuvajtu, a potom sa rozšíria z jednej krajiny OPEC do druhej a do všetkých krajín, ktoré moslimský svet považujú za nepriateľa a potravu pre delá.
Iracký premiér Mohammed Shia al-Sudani už varoval, že ropa určená pre západné trhy sa môže oneskoriť kvôli tomu, čo Izrael pácha v Gaze. Iránsky minister zahraničných vecí Hosejn Amir-Abdollahian sa už vyjadril, že islamské krajiny vyzývajú na úplné embargo na ropu a plyn voči štátom - v podstate vazalom NATO - ktoré podporujú Izrael.
Takže kresťanskí sionisti v USA, ktorí sú spojencami neokonzervatívca Netanjahua, majú hrozbou útoku na Irán potenciál zrútiť celý svetový finančný systém.
Navždy vojna v Sýrii - remix
Strategické partnerstvo medzi Ruskom a Čínou je za súčasnej erupcie vulkánu mimoriadne obozretné. Pre okolitý svet je ich oficiálnym vzájomným postojom odmietanie postaviť sa na stranu Palestíny alebo Izraela, výzva na prímerie z humanitárnych dôvodov, výzva na riešenie v podobe dvoch štátov a rešpektovanie medzinárodného práva. Všetky ich iniciatívy na pôde OSN boli zo strany hegemóna náležite sabotované.
V súčasnej situácii Washington odmietol dať zelenú izraelskej pozemnej invázii v Gaze. Hlavným dôvodom je bezprostredná priorita USA: získať čas na rozšírenie vojny proti Sýrii, ktorá je "obvinená" z toho, že je kľúčovým tranzitným bodom pre iránske zbrane pre Hizballáh. Znamená to aj obnovenie starého vojnového frontu proti Rusku.
Moskva si nerobí ilúzie. Spravodajský aparát dobre vie, že izraelskí agenti Mossadu radili Kyjevu, zatiaľ čo Tel Aviv dodával zbrane Ukrajine pod tlakom USA. To silovikov rozzúrilo a pre Izrael to mohla byť osudová chyba.
Neokoni sa zasa nikdy nezastavia. Presadzujú paralelnú hrozbu: ak Hizballáh zaútočí na Izrael niečím iným ako niekoľkými rozptýlenými raketami - a to sa jednoducho nestane -, ruská letecká základňa Hmeimim v Latakii bude "zlikvidovaná" ako "varovanie" pre Irán.
Toto sa nedá kvalifikovať ani ako hra detí na pieskovisku. Po sériových izraelských útokoch na civilné letiská v Damasku a Aleppe Moskva ani nemrkla, kým ponúkla Sýrii svoje zariadenia v Hmeimime - podľa niektorých ruských spravodajských zdrojov spolu s povolením pre nákladné lety iránskych Islamských revolučných gárd (IRGC). Netanjahu nebude práve posilňovať samovražedné túžby bombardovaním ruskej leteckej základne, ktorá je plne v súlade s A2/AD (anti-access/area denial).
Dokonca aj Moskva jasne vidí, čo by mohli spôsobiť tie drahé americké železné kolóny vo východnom Stredomorí. Reakcia bola rýchla: Migy-31K hliadkujú neutrálny vzdušný priestor nad Čiernym morom 24 hodín denne, 7 dní v týždni, vybavené hypersonickými lietadlami Kinžal, ktorým by návšteva Stredozemného mora trvala len šesť minút.
Uprostred tohto neokonzervatívneho šialenstva, keď Pentagón rozmiestňuje vo východnom Stredomorí hrozivý arzenál "nezverejnených" zbraní a prostriedkov, bez ohľadu na to, či je cieľom Hizballáh, Sýria, Irán, Rusko alebo všetky uvedené krajiny, Čína aj Severná Kórea - ako súčasť novej Američanmi vymyslenej "Osi zla", protistrana naznačila, že nebude len divákom.
Čínske námorníctvo prakticky chráni Irán na diaľku. Ešte prenikavejšie však bolo vyhlásenie premiéra Li Čianga, nezvyčajne priame a v čínskej diplomacii zriedkavé:
"Čína bude naďalej pevne podporovať Irán pri ochrane jeho národnej zvrchovanosti, územnej celistvosti a národnej dôstojnosti a dôrazne sa postaví proti akejkoľvek vonkajšej sile, ktorá zasahuje do vnútorných záležitostí Iránu."
Nikdy nezabúdajme, že Čínu a Irán spája komplexné strategické partnerstvo. Medzitým ruský premiér Michail Mišustin na stretnutí s prvým viceprezidentom Iránu Mohammadom Mokhberom posilnil rusko-iránske strategické partnerstvo.
Spomeňme si na pojedačov ryže v Kórei
Proiránske milície v rámci Osi odporu udržiavajú starostlivo tlmenú mieru konfrontácie s Izraelom, ktorá sa blíži partizánskemu útoku. Zatiaľ sa nezapájajú do masových útokov. Ale ak Izrael napadne Gazu, všetky stávky sú na spadnutie. Je jasné, že arabský svet pri všetkých svojich obrovských vnútorných rozporoch jednoducho nebude tolerovať masaker civilistov.
Hrubo povedané, v súčasnej výbušnej chvíli našiel hegemón odbočku od svojho poníženia v rámci projektu Ukrajina. Mylne sa domnieva, že tú istú starú večnú vojnu, ktorá sa znovu rozhorela v západnej Ázii, možno "modulovať" podľa ľubovôle. A ak sa dve vojny zmenia na obrovský politický albatros, čo sa aj stane, čo bude ešte nové? Jednoducho začnú novú vojnu v "Indopacifiku".
Nič z toho neoklame Rusko a Irán a ich pokojné monitorovanie vrtiaceho sa a mávajúceho hegemóna na každom kroku. Je poučné pripomenúť si, čo o hegemónovi Malcolm X predpovedal už v roku 1964:
"Niektorí pojedači ryže ho vyhnali z Kórey. Áno, vyhnali ho z Kórey. Pojedači ryže, ktorí nemajú nič iné ako sandále, pušky a misky ryže, ho vyhnali aj s jeho tankami, napalmom a celou ostatnou výbavou, ktorú mal, a prehnali ho cez Jalu. Prečo? Pretože deň, keď mohol zvíťaziť na zemi, už uplynul."
Preložené z článku “Iran-Russia set a western trap in Palestine“, 27.10. 2023