Washington pripravuje nové farebné revolúcie
Leonid Savin - Oriental Reviews: Washington pripravuje nové farebné revolúcie a nazýva ich "štvrtá demokratická vlna".
Leonid Savin, Oriental Reviews, 23.11. 2023
Medzinárodné centrum pre nenásilné konflikty so sídlom vo Washingtone nedávno vydalo ďalšiu príručku o farebných revolúciách s názvom Podpora štvrtej demokratickej vlny: Príručka na boj proti autoritárskej hrozbe1. Toto centrum pokračuje v tradícii zasahovania do vnútorných záležitostí cudzích krajín na spôsob Gena Sharpa, Brucea Ackermana a ďalších teoretikov protestných politických akcií a hnutí. Treba poznamenať, že výkonným riaditeľom tohto centra je v súčasnosti Ivan Marovič, jeden z vodcov juhoslovanského Otporu, ktorý zohral kľúčovú úlohu pri zvrhnutí Slobodana Miloševiča.
Okrem toho ďalším dôležitým detailom je, že správa bola vypracovaná spoločne so Scofortovým centrom pre stratégiu a bezpečnosť Atlantickej rady, hlavným think tankom NATO v Spojených štátoch, ktorý vypracúva vojenské a politické odporúčania pre členov aliancie. Ash Jayne bol spoluautorom z Atlantickej rady a Gardy Merriman bol spoluautorom z centra. Tretím spoluautorom je Patrick Quirk z Medzinárodného republikánskeho inštitútu. Ako sa však uvádza na začiatku dokumentu, príručku pripravili členovia špeciálnej pracovnej skupiny, v ktorej boli zástupcovia Nadácie otvorenej spoločnosti Georgea Sorosa, Národnej nadácie pre demokraciu, Freedom House, Nadácie Aliancie demokracií a mnohých ďalších centier a organizácií, ktoré sa dlhé roky zaoberali poburovaním, iniciovali štátne prevraty a podporovali protivládne kampane po celom svete, keď to bolo v záujme Spojených štátov.
Mimochodom, v úvode sa vysvetľuje, že takéto zasahovanie je údajne nevyhnutné pre bezpečnosť USA aj ich demokratických spojencov (t. j. "satelitov") a závisí od stavu demokracie vo svete. A keďže okrem USA existujú aj iné krajiny, ktoré sa označujú za autoritárske či dokonca diktátorské, je potrebné zmeniť mocenskú štruktúru na týchto miestach. To si vyžaduje, aby občania uskutočnili štátny prevrat. V tretej vete sa doslova uvádza, že "Diktátorské režimy v Číne, Rusku, Iráne, Venezuele a mnohých ďalších krajinách sa stali represívnejšími". Autori ako zvyčajne mlčia o svojich spojencoch, ako sú autokracie na Blízkom východe. Vezmime si napríklad Bahrajn, kde boli po začiatku Arabskej jari všetky protesty brutálne potlačené a mnohí účastníci boli odsúdení na trest smrti.
USA považujú svoj demokratický systém za ohrozený, pretože autoritárske režimy svojou otvorenosťou poškodzujú jeho inštitúcie, ovplyvňujú rozhodovanie a manipulujú s informáciami. Okrem toho mnohé demokracie zažívajú krízu legitimity. Druhé tvrdenie je určite pravdivé, pretože kolektívny Západ už dlho používa represívne autoritárske metódy a národy nie sú zapojené do politických procesov a v skutočnosti sú vylúčené z riadenia (napríklad Európska komisia, ktorá určuje hlavnú agendu krajín EÚ, nevolí svojich komisárov prostredníctvom ľudového hlasovania).
Cieľom tejto príručky je vytvoriť takzvanú štvrtú demokratickú vlnu, ktorá má ak nie zničiť, tak aspoň obmedziť autokratické režimy, t. j. štáty, ktoré Spojené štáty označili za hrozbu.
Základom tohto prístupu sú rôzne hnutia občianskeho odporu. Autori sa domnievajú, že v dejinách existujú určité cykly rastu demokratických tendencií a ich ústupu. Posledná tretia vlna prebiehala v rokoch 1974 až 2006. Teraz podľa nich nastal čas začať štvrtú vlnu, ktorú by mali americké orgány všemožne podporovať.
Dokument obsahuje odporúčania pre vládu USA a jej partnerov, ktoré sú rozdelené do troch tematických častí. V úvodnej časti sa rozoberá požiadavka rozšíriť úsilie o pomoc povstaleckým skupinám, označovaným ako piata kolóna, v cudzích krajinách. Naratív "demokracie" sa má povýšiť na kľúčový národný záujem.
Vláda USA by mala z podpory demokracie urobiť ústredný faktor v zahraničných záležitostiach. Prezident by mal nariadiť národným bezpečnostným agentúram a poradcovi pre národnú bezpečnosť, aby pri všetkých dôležitých rozhodnutiach zvažovali dôsledky pre demokraciu. Okrem toho by mal prezident vydať národnú bezpečnostnú stratégiu alebo smernicu na podporu demokracie v zahraničí. Takáto smernica by spojencom USA a autoritárskym režimom vyslala silný signál, že Spojené štáty sú odhodlané podporovať demokraciu v zahraničí.
EÚ a ostatné demokratické štáty by mali prijať porovnateľné opatrenia, aby zaručili, že podpora demokracie a odpor voči autoritárstvu sú vnímané ako životne dôležité národné záujmy.
Diskutuje sa o investovaní do nových alternatív a organizovaní pomoci hnutiam občianskeho odporu, ktoré podporujú demokraciu.
Tu prichádza na rad odkaz na vládne agentúry, Kongres USA, ministerstvo zahraničných vecí a USAID, ktoré vyvíjajú vhodné mechanizmy na podporu "svojich" a trestanie "cudzích". Objavuje sa aj výzva pre ostatné vlády, aby zriadili špeciálne fondy a podporovali mimovládne organizácie. Okrem toho je dôležité vytvoriť nové vzdelávacie materiály a inštruktážne príručky pre budúcich rebelov a poskytnúť podporu na legislatívnej a praktickej úrovni.
Diplomatické služby sa údajne budú podieľať na pomoci relevantným hnutiam a podporovať autonómne médiá na miestnej i celosvetovej úrovni. Samozrejme, v skutočnosti nehovoríme o nezávislých, ale skôr o od Západu závislých naratívoch a od financií závislých médiách, ktoré pomáhajú šíriť propagandu.
Druhá časť sa týka rozvoja nového normatívneho rámca s názvom Právo na pomoc (R2A). Ten pripomína povestnú doktrínu "Zodpovednosť za ochranu (R2P)", ktorú západné krajiny kedysi naviazali aj na OSN. Pod jej krytím USA zasahovali na Haiti a v Juhoslávii, bombardovali Líbyu a poskytovali zbrane a vybavenie militantom v Sýrii.
Táto časť tvrdí, že právo na suverenitu nie je absolútne, takže "keď autokrat popiera právo svojho obyvateľstva na sebaurčenie a ďalej porušuje ľudské práva obyvateľstva... otvára to možnosť stupňujúcich sa foriem intervencie na ochranu a obnovu práv obyvateľstva."
Keď však kyjevský režim uprel svojmu obyvateľstvu toto právo a potlačil vôľu ľudí a Rusko zasiahlo na ochranu ich práv, Západ to z nejakého dôvodu nazval "neoprávnenou agresiou" alebo "anexiou". Podobné príklady sú aj v iných krajinách. A najnovším príkladom je podpora Izraela zo strany USA pri potláčaní palestínskeho odporu.
Opäť tu teda máme dvojitý meter. Ako vidíme z dlhoročných skúseností, existuje jasné kritérium, čo možno z pohľadu USA chápať pod pojmom demokracia a ľudské práva - ak je vláda krajiny lojálna voči Washingtonu a podporuje politiku USA, potom si môže so svojím obyvateľstvom robiť, čo chce, a dokonca prijímať na svoje represie aj pomoc USA. Ak vláda presadzuje svoj vlastný politický kurz a dokonca sa odváži kritizovať Spojené štáty, potom aj tie najnepatrnejšie udalosti v tejto krajine, aj keby išlo o banálny trestný čin, bude Washington považovať za porušenie ľudských práv a pošliapanie základov demokracie.
Tento dvojaký prístup sa potvrdzuje aj v časti "Riešenie otázok". Na otázku, ako by mala byť v zahraničnej politike vyvážená podpora občianskeho odporu v iných krajinách s národnými záujmami USA, príručka odpovedá, že neexistuje jednoznačná odpoveď a veľmi záleží na kontexte.
Uvádza sa však, že obchodná a bezpečnostná spolupráca nemusí nevyhnutne vylučovať poskytovanie účinnej podpory občianskej spoločnosti, či už priamo alebo nepriamo. Tu si môžeme pripomenúť, ako USA zatvárali oči pred zvrhnutím vládcov, ktorí boli dlhé roky ich strategickými partnermi, ako napríklad Husní Mubarak v Egypte počas arabskej jari.
Tretia časť hovorí o posilnení demokratickej solidarity s cieľom vyvinúť tlak na represívne režimy. Ide o logické pokračovanie dvoch predchádzajúcich blokov na medzinárodnej úrovni vrátane G7 a možného vytvorenia aliancie D-10 (kto bude jej súčasťou, sa neuvádza). Ide o koordináciu sankcií a vytvorenie rôznych tribunálov na zastrašovanie iných štátov. Ide však aj o vojenský vplyv. Predovšetkým sa hovorí o medzinárodných kontaktoch armády a jej výcviku a praxi v západných krajinách. To znamená, že je tu jasný náznak angažovania vlastných naverbovaných agentov v rôznych krajinách. Viacerí príslušníci poriadkových síl, ktorí boli vyškolení v USA, potom skutočne pripravovali štátne prevraty alebo sa na nich podieľali. Napríklad pri pokuse o zvrhnutie Rafaela Correu v Ekvádore v roku 2010.
Okrem toho vraj rozvíja formálne vojenské stratégie v západných krajinách s cieľom aktívne a trvalo ovplyvňovať dianie na medzinárodnej úrovni. Tu sa však pôvodný pojem demokracie zjavne oslabuje. Tento trend môže byť nebezpečný a v skutočnosti otvára dvere vojenským intervenciám krajín NATO proti štátom, ktoré sa nebudú schopné brániť ich agresii.
Mimochodom, príručka podporuje nielen všetky druhy sankcií a nátlaku, ale aj kybernetické útoky na vládnu infraštruktúru cieľových štátov. Zároveň sa na Západe neustále kričí, keď sa zistia nejaké podozrivé aktivity alebo o zasahovaní do volebných procesov, ak si všimnú kritické vyjadrenia kohokoľvek na sociálnych sieťach.
Nedávno zriadené kybernetické fórum NATO pokračuje v tejto línii zavádzania digitálnej diktatúry Západu.
Medzitým bola v októbri predstavená pomerne zaujímavá správa iného subjektu - nadácie Eurasia Group, ktorá hovorí o názoroch na zahraničnú politiku USA.
Uvádza sa v nej, že "americká výnimočnosť je presvedčenie zastávané naprieč celým politickým spektrom, ale častejšie ho zastávajú republikáni ako ktorákoľvek iná politická príslušnosť. Približne 90% republikánov si myslí, že Spojené štáty sú výnimočné tým, čo urobili pre svet (24%) alebo čo predstavujú (66%). Iba 10% si myslí, že ich krajina nie je výnimočná.
Naopak, tri štvrtiny demokratov a nezávislých si myslia, že Spojené štáty sú výnimočné tým, čo urobili (24% a 23%) alebo čo predstavujú (obaja 54%), a takmer štvrtina si myslí, že krajina nie je výnimočná (22% a 23%)."
To vysvetľuje drzosť, s akou USA zasahujú do záležitostí iných krajín a organizujú krvavé prevraty a iné intervencie s rečami o demokracii.
Taký istý je aj projekt "dekolonizácie Ruska", ktorý USA spustili ešte v roku 2022. Hoci USA v tomto smere nedosiahli žiadny viditeľný úspech, je nepravdepodobné, že by sa v budúcnosti vzdali pokusov o rozkúskovanie Ruska pod akoukoľvek zámienkou.
Je pravdepodobné, že odporúčania, ktoré ponúka príručka, vláda USA úplne alebo čiastočne prijme. To znamená, že dôjde k novým provokáciám a pokusom o ovplyvnenie vnútropolitickej situácie v Rusku, najmä v predvečer a počas volieb v roku 2024.
Preložené z článku “Washington Prepares New Color Revolutions“, 23.11. 2023
"Fostering a Fourth Democratic Wave: A Playbook for Countering the Authoritarian Threat"